Hodnotu pôdy ako primárneho článku v rámci obživy obyvateľstva a dôležitosť zachovania jej kvality vyzdvihuje aj organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá vyhlásila rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy. Nadväzuje pritom na prepojenie úrodnej zeme s rodinnými farmami a snaží sa o ich zachovanie pred veľkovýrobcami, ktorí v rámci maximalizácie zisku často vyčerpáva pôdu až do stavu jej nenávratného obnovenia. Urbanizácia, ťažké poľnohospodárske stroje, ničenie lesov, presun mladých ľudí z vidieka do miest a masová výstavba vplývajú tiež nepriaznivo na kvalitu, ale aj na kvantitu úrodnej pôdy, ktorej potreba sa s nárastom ľudskej populácie každým rokom zvyšuje. FAO z tohto dôvodu podporuje zachovanie rodinných farmárov, ktorí sa orientujú na udržateľnosť úrodnosti pôdy, pestrú výrobu obilnín, zeleniny alebo ovocia.
Dôležitosť zachovania kvality pôdy
Na Slovensku sa Medzinárodný rok pôdy podčiarkne aj na špeciálnom festivale MFF Ekotopfilm – Envirofilm 2015 (máj), kde jedna z nosných tém bude práve pôda s cieľom zvýšenia povedomia a chápania dôležitosti zachovania jej kvality, ktorá sa následne premietne do vyššej akosti a bezpečnosti potravín. Široká verejnosť si tu bude môcť pozrieť dokumentárne filmy, vypočuť sprievodný program alebo sa zapojiť do debaty o dôležitosti ochrany pôdy ako kľúčového článku mnohých ekosystémov.
Novela zákona a mladí farmári
Dôležitosťou pôdy sa nedávno zaoberala aj vláda SR, ktorá sa v rámci navrhovanej novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách snaží o sprístupnenie nájomnej pôdy zo Slovenského pozemkového fondu (SPF) pre mladého a malého farmára. Približne tri štvrtiny nájomných zmlúv končilo k 1. januáru 2015 a navrhované zmeny majú motivovať mladých farmárov k začatiu alebo pokračovaniu vlastnej výroby. Novelou sa určuje horná hranica veľkosti prenajímaného pozemku pre mladých poľnohospodárov i poľnohospodárov spĺňajúcich podmienky malého a mikro podniku s obrábanou pôdou do veľkosti 28 hektárov. Táto hranica sa úmerne zvyšuje s počtom zamestnancov farmy, čo by malo ďalej prispieť k motivácii mladých farmárov a zvyšovať zamestnanosť často problematických vidieckych oblastí. Kým ešte nedávno bola pre drobných farmárov problémom i celkom obyčajná elektrocentrála, dnes môžu rátať s podporou štátu v podobe rôznych dotácií a smú výrazne rozšíriť svoj obzor. Mladí farmári sa podľa novely zaviažu, že na prenajatej pôde budú uskutočňovať špeciálnu rastlinnú výrobu alebo bude pre nich prioritné to, že do určitej doby dosiahnu zaťaženosť živočíšnej výroby na úrovni 0,3 veľkej dobytčej jednotky na hektár.
Obmedzenia pre veľkých výrobcov
Štát sa snaží tiež obmedziť možnosti obnovenia starých zmlúv o prenájme pôdy, ktoré sú prevažne v rukách veľkých výrobcov. Takéto zmluvy nepôsobia totiž stimulačne a motivačne pre mladých farmárov a prispievajú k vyčerpaniu či znehodnoteniu úrodnej pôdy. Veľkopodnikatelia sa sústreďujú hlavne na výrobu monokultúr bez potrebnej rotácie a obnovy kvality pôdy. Cieľom je inšpirovať mladých farmárov k výrobe špecializovaných kultúr, ktorých je v súčasnosti na trhu nedostatok a vyznačujú sa lepšou ekonomickou efektivitou na menších výmerách obrábanej pôdy. Finančné výnosy potom motivujú farmárov k väčším investíciám do farmy, problémom nie sú už viac ani náhradné diely pre obrábacie stroje a zariadenia potrebné pre riadny beh prevádzky, čo prispieva k celkovému ekonomickému rastu nielen daného mikroregiónu. Štát tak od mladých farmárov očakáva prevažne orientáciu na produkciu zeleniny, ovocia alebo na živočíšnu výrobu, pretože tu v súčasnosti pociťujeme veľký deficit. Tým by sa mali stať ekonomicky konkurenční voči rastlinnej veľkovýrobe obilnín a energetických plodín (ekonomicky únosná produkcia).
Zdroj: teraz.sk, ekotopfilm.sk
Foto: © [hiroshiteshigawara] / Dollar Photo Club
