Keď sa v roku 1845 vybral John Franklin a vyše 100 mužov jeho expedície do najodľahlejších kútov Arktídy, viezli so sebou vtedy najnovší recept na boj proti skorbutu (čiže choroby z nedostatku vitamínu C) – citrónovú šťavu v plechoviciach. Čo však nevedeli, bolo, že vitamín C časom degraduje. Takže po niekoľkých rokoch, ktoré strávili muži v ľadovom zajatí, boli ich zásoby bezcenné.
To je zároveň dôvod, prečo podľa vzoru našich starých otcov pripravujeme čerstvé zásoby kyslej kapusty. Aj keby sme jeden rok naplnili sudy na tri roky dopredu, z hľadiska zdravia by sme si vôbec nepomohli.
Ako však pripraviť onú kapustu, ktorá pomohla prežiť zimy našim predkom, často odrezaným na lazoch v snehu podobne, ako bola Franklinova expedícia? Nejako takto: Na 50 kg kapusty budeme potrebovať 40 litrový sud, prípadne menšie sudy. So sudom si zaobstaráme aj dosky do suda na kapustu a ťažítko do suda na kapustu.
Pokiaľ chceme jednoduchú čistú kapustu, na 50 kilogramov si pripravíme 800 gramov soli. Ak chceme príchuť, pridáme do misky so soľou ešte asi hrsť rasce a pár bobkových listov. Niekto rád pridá aj nakrájanú cibuľu (podľa chuti, ale aspoň kilo) a fajnšmekri dokonca niekoľko jabĺk.
Kapustu nastrúhame na krájači, prípadne kúpime už nakrájanú. Kapustu tlačíme do umytého suda po vrstvách. Každú vrstvu dobre utlačíme a posypeme soľou. Pri tlačení ide o to, aby sme z kapusty vytlačili všetok vzduch. Posolená kapusta začne púšťať šťavu a to je presne to, čo chceme. Ak je šťavy veľa, môžeme ju odobrať. Musíme však dávať pozor, aby zo šťavy nevytŕčala žiadna kapusta – začala by totiž hniť. V tomto nám pomôžu spomenuté dosky do suda na kapustu a ťažítko.
Sud zatvoríme, zalejeme vodou vrchnák a necháme v teplej miestnosti kvasiť. Keď sud prestane bublinkovať, kapusta je vykvasená a môžeme ju uložiť do chladnejšieho priestoru.
Pravidelne doliavame vodu do kanálika okolo vrchnáka a samozrejme, užívame si vitamíny.
